Dnes keď som bola na prechádzke s našim psíkom Alanom som stretla jednu srnku...

Kráčali sme po lúke a zrazu som ju zbadala... Stála tam v poli a čakala, chvíľu sme sa na seba pozerali a potom sme sa my s Alanom pohli...

Dospelý človek by povedal, že čakala kým odídeme aby sa mohla vrátiť a nájsť si niečo "pod zub" na najbližších oráčinách...

A dieťa by možno začalo snívať predstavilo by si, že tá srnka je možno zakliata princezná alebo princ... Kto vie?

Ja som sa v tej chvíli nevedela rozhodnúť... Bola som dieťa alebo dospelý? A tak som len tak sedela a pozerala sa na tú srnku... Chvíľu...

Neviem možno by som tam sedela doteraz ale usúdila som, že sa zdvihnem a pôjdem domov...

A tak som kráčala aj s Alanom a srnka kráčala alebo skôr skákala :) tiež, každý z nás išiel opačným smerom ale stále sme sa obzerali..

Začala som nad tým rozmýšľať.. V našom živote stretávame rôznych ľudí, možno len na chvíľu, možno nás sprevádzajú celým naším životom.. Ale myslím, že ak je čas stretnúť sa je čas aj sa rozlúčiť...

Ako ja a srnka... Stretli sme sa na chvíľu a potom sme sa rozlúčili iste svojským spôsobom a vtedy mi došlo, že nazáleží na tom ako dlho sa z n niekým poznáte ale je dôležité najmä to, že ste sa s ním stretli a strávili spolu pár chvíl...

Pretože každý človek, ktorý vstúpi do nášho života nám má niečo priniesť, ukázať alebo naopak...  Sme ľudia a navzájom sa učíme aj keď to možno nie je až také "viditeľné"...

A pointa?

Spoznávajte svet a ľudí okolo seba... Tešte sa z učenia :)